Siahol si už na svoj „Mount Everest“?

Voľné pokračovanie príspevku „Hovorí Vám niekto – PRESTAŇ SNÍVAŤ? Odporúčam – NEROB TO!

Môj výstup na „Mount Everest“  bol sprevádzaný náročnou životnou skúškou, ktorú viacerí označujú ako BOD ZLOMU. Po 13 rokoch pôsobenia v školstve, som sa ocitla na dlažbe. Nebolo to jednoduché, keďže  „na krku“ sme mali nesplatený úver a rozostavaný dom. Situácia na trhu práce vôbec nebola v tom čase priaznivá ani pre mňa, ani pre manžela. Okrem toho som plánovala pokračovať v externom inžinierskom štúdiu.  Bývali sme samostatne, utiahnuť teda výstavbu rodinného domu mimo lokality, kde sme žili a zároveň hradiť náklady za nájomné bývanie, bola daň za život bez závislosti na rodičoch a svokrovcoch. Keďže prepúšťanie zo školstva bolo avizované už obdobie dopredu, tak som si zriadila živnosť. V tom čase som poznala cestu do práce, z práce do druhej práce, z druhej práce domov a ráno znova do práce. (iste to poznáte mnohí z Vás).

Potom ako sa mi otvorili dvere do sveta neziskového, som sa pristihla pritom, že som NAIVNÁ v mnohých aspektoch. Napríklad som si myslela, že v neziskovom sektore robia všetci ZDARMA, že je to práca výlučne pre dobrovoľníkov. A je pravda, že mnoho záležitostí na rozdiel od sveta biznisu je potrebné urobiť len tak pre radosť. Ale inak sa tieto dva svety odlišujú snáď len v tom, že biznismeni zväčša pracujú vo svoj prospech za účelom dosiahnutia zisku a treťosektoráci v prospech iných zväčša končia s nulou na účtoch, a  ak vznikne „ZISK“, tak musí byť použitý na ďalšiu činnosť organizácie. (O výhodách a nevýhodách oboch sektorov napíšem snáď niekedy nabudúce.)

V predchádzajúcom príspevku som už spomenula, že dôležité je snívať a ešte krajšie sny žiť… Na rozdiel od prvých 13 rokov v školstve, bol  NOVÝ SEN na najbližších 13 rokov z kategórie tých najodvážnejších. Môj výstup na horu začal snáď tým, že už za školských čias každý v meste hovoril, že je to taká DIERA. Po našom DŽURA.  Nič sa tu nedeje, nič sa nekoná. Mesto zaspalo a spolu s ním i okolitý vidiek. V meste zastal čas, žiadna zábava…

A keďže som bola vcelku pohodlná ísť urobiť DIERU DO SVETA, tak som si zvolila cestu opačnú a pokúsila sa lokálnu dieru zalátať. Len čo sa podaril prvý zásyp a zarovnanie „diery“… mohla som začať stavať svoj vlastný MOUNT EVEREST.

Kým na urovnanie povrchu som si stačila takpovediac „sama“ so svojimi schopnosťami, vedomosťami, zručnosťami, výstup na vrchol si začal vyžadovať oveľa viac. Bola som na ten  veľký sen sama, nemala zručnosti vo všetkom, čo daná oblasť odnášala. Technicky a jazykovo zdatná tak na úrovni AMATÉR. Ak Vám prezradím, že som ani len netušila, čo je to e-mail a face book som zaznávala ešte pred dvoma rokmi maximálne, tak mi dnes málokto uverí. Mala som však odhodlanie, odvahu, energiu a sen zmeniť priestor, v ktorom žijem k lepšiemu. Podľa vyjadrení ľudí, to už horšie byť nemohlo, takže na tomto poli nebolo čo stratiť. J

Pomerne rýchlo som pochopila, že to bude chcieť zostaviť nejaký odborný tím. V tom čase sa tímovosť ešte príliš nenosila. Ale ja som mala NOS na ľudí a vedela som ako líder a koordinátor využiť ich schopnosti tam, kde mne chýbali. Ľudia prichádzali, z rôznych dôvodov i odchádzali, ale zanechali v organizácii svoju stopu.

Na začiatku bolo pre mňa všetko nové a tak každá úloha vyžadovala kreatívny prístup s KREATÍVNYM  TÍMOM. Neskôr do cesty prišli aj kontroverzné úlohy, v tom čase sme boli tímom JEDNOTNÝM, za pochodu sa úlohy často menili a my sme preukázali schopnosť reagovať ako tím nielen jednotný, ale najmä RÝCHLY a FLEXIBILNÝ. Ak si pozriete našu činnosť na www.maslev.sk a už i na www.maslev.eu tak zistíte, že naše úlohy boli rôznorodé a my sme sa v skupine vzájomne dopĺňali ako DOPLŇUJÚCI SA TÍM. Program, ktorý sme realizovali si dlhodobo vyžadoval i ODOVZDANÝ TÍM… až sme napokon dosiahli úlohy veľkosti Mt. EVERESTU, kedy som už hovorila o SKÚSENOM TÍME. Niekto používa výraz EXPERTi.

Toľko zo 4. zákona tímovej práce – Zákon Mt. Everestu z knihy Johna C. Maxwella – 17 zákonov tímovej práce.

 

Medzitým sme získali prezývku LEVice z MAS LEV J, ktorú radi používame. Akurát stojíme pred novými úlohami… a tak znova hľadáme ľudí, ktorí naplnia požiadavku kreatívneho, tvorivého, či novo inšpirujúceho tímu J (AHa)

P.S: Dnes už viem a často i používam výrok: „VŽDY JE VŠETKO TAK, AKO MÁ BYŤ!“ Tak ako, siahol si už na svoj Everest? J

Komentáre